Bio mlieko?

Nedávna štúdia porovnávala zloženie bio mlieka a konvenčného mlieka. Odhaľuje zaujímavý objav: ekologicky vyrobené mlieko má zdravší pomer omega-6 k omega-3 mastným kyselinám.

Stravovanie, ktoré obsahuje príliš veľa omega-6 mastných kyselín a nedostatok omega-3 mastných kyselín je spájaný s radom vážnych zdravotných problémov, vrátane rakoviny, srdcových chorôb či zápalu. Štúdia ukázala, že pomer týchto kyselín v bio mlieku je takmer ideálny pre optimálnu výživu človeka. U bežného mlieka je tento pomer je oveľa nižší.

Pokiaľ sa dojnice kŕmia viac trávou, zlepší sa tak ich profil mastných kyselín mlieka. Okrem toho sa zvýši aj množstvo bielkovín.

Organické mlieko je drahšie, ale výhody, ktoré dostávajú na oplátku z jeho kúpi, ospravedlňujú pár eur navyše mesačne.

Bio mlieko sa vyrába podľa nasledujúcich kritérií:

  • Žiadne rastové hormóny

  • Žiadne antibiotiká

  • Žiadne iné preventívne lieky

  • Kravy musia byť kŕmené až 60 percentami trávy ročne

  • Krmivo musí byť 100% ekologické v prípade, že krava nie je na pastvine

  • Žiadne vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu v krmivách

  • Životné podmienky kravy musia umožniť voľný pohyb a prístup na čerstvý vzduch a slnečné svetlo

Dokonca aj keď nie ste fanúšikom mliečnych výrobkov, kupujete pravdepodobne skôr ekologické mlieko v supermarkete, pričom niekedy stojí aj dvakrát toľko, ako konvenčne vyrábané mlieko. Ale skutočne nám prináša bio mlieko aj výhody hodné tohto cenového rozdielu?

V oboch druhoch poľnohospodárstva sa doja zvieratá každé ráno a večer. A venujú dôkladnú pozornosť hygiene. A tu začínajú rozdiely. Ekologický farmár nemôže hnojiť umelým hnojivom jeho ornú pôdu. A geneticky modifikované krmivo je zakázané. Pretože aj zvyšky liekov skončia v mlieku, prísne pravidlá platia aj tu. Ekologický poľnohospodári sa spoliehajú na homeopatické lieky.

4 mýty o ekologicky vyprodukovanom mlieku

Mýtus číslo 1: Bio krava žerie len trávu

Keď si kúpite bio mlieko tak si predstavujete kravy pasúce sa vonku na farme? Zamyslite sa znova. Pravidlá udáva, že bio krava sa pasie na ekologických pastvinách aspoň 120 dní v roku a prijíma aspoň 30 percent zo svojej výživy počas obdobia pasenia. Takže pravidlá neurčujú, ako často a ako dlho by sa tieto kravy mali pásť vonku. Môžu prijímať teda aj ekologické krmivo. V priemere kravy chované na obilie produkujú viac ako trikrát toľko mlieka.

Mýtus číslo 2: Ekologické dojnice sú zdravé kravy

Kravy sa vyvinuli, aby jedli trávu a nie zrno. To znamená, že ekologické poľnohospodárstvo s mliekom je veľmi delikátny systém. Kravy musia byť držané bez užívania antibiotík. Bolestivý zápal mliečnej žľazy, ktorý je bežný u kráv chovaných pre mlieko, sa pomocou homeopatických metód lieči len veľmi ťažko a tak takéto kravy často končia na bitúnku.

Mýtus číslo 3: Bio mlieko musí byť chladené

V skutočnosti sa väčšina bio mlieka vyrába a konzervuje tak, aby ho bolo možné skladovať až 9 mesiacov. V súčasnej dobe je 80% ekologického mlieka UHT pasterizované.

Mýtus číslo 4: Mlieko všetkých kráv je rovnaké

Jeden z proteínov mlieka sa nazýva beta kazeín a zrejme práve tento proteín sa líši v závislosti od plemena kravy. Existujú totiž dva typy: A1 a A2 beta kazeín. Tieto dva proteíny sú trávené našim telom odlišne a A1 vplýva na imunitnú odpoveď nášho tela.

Ekologické ovocie a zelenina. Áno či nie?

Na začiatok kladieme zásadnú otázku. Čo sa skrýva za pojmom ekologické/á?

Pojem biopotraviny je definovaný zákonom v rámci Európskej únie. Nariadenie EÚ z roku 2007 určuje, ako ekologické alebo bio výrobky majú byť vyrobené, a ak chcú výrobky byť označované ako biopotraviny a niesť štítok bio, musia spĺňať tieto kritériá:

ekologicky kontrolované pestovanie

Bez genetickej modifikácie

Bez použitia pesticídov a hnojív

Biopotraviny sú považované za prírodnú alternatívu k potravinám vyrábaných bežným spôsobom. Ale je bio-zelenina a bio-ovocie tiež automaticky zdravšie? Sledujeme vášnivé debaty po celé roky, ale výsledky štúdií si navzájom stále odporujú. Teraz britskí vedci zverejnili najkomplexnejšie dáta na túto tému. Ich záver: V skutočnosti existujú jasné rozdiely v zložení. Biopotraviny obsahujú podstatne viac antioxidantov, a len polovicu množstva ťažkých kovov kadmia a zároveň aj menej dusičnanov. Aj rezíduá pesticídov sú štvornásobne nižšie, hovoria výskumníci. To ukazuje, že nielen príroda, ale aj ľudský organizmus zdravotne profituje z ekologického poľnohospodárstva.

Výskumníci sa zamerali na porovnanie zložiek so zdravotným významom, vrátane fytochemikálií -akými sú antioxidanty a vitamíny – chemických pesticídov, dusičnanov, toxických ťažkých kovov – Kadmia, arzénu a olova -, ako aj živín a stopových prvkov. Jednalo sa o štúdiu porovnávajúcu oba spôsoby kultivácie – ekologickú a konvenčnú, s poľnými pokusmi a skúškami, počas ktorých boli potraviny preskúmané.

Výsledok bol jasný: Niet pochýb o tom, že existujú rozdiely medzi týmito rôzne vypestovanými potravinami. Bio ovocie a zelenina obsahovali viac karotenoidov a aj viac vitamínu C.

Medzi potraviny, ktoré odporúčame konzumovať v bio kvalite určite radíme:

  • Jablká – keďže pri ich konvenčnom pestovaní sa nešetrí pesticídmi a jablká tieto aj veľmi ľahko absorbujú

  • Jahody – patria medzi najviac kontaminované druhy ovocia, a to preto lebo veľmi ľahko načerpajú toxíny s pôdy, na ktorej rastú

  • Broskyne – sú tiež veľmi postrekované pesticídmi, keďže stromy sú náchylné na akékoľvek druhy škodcov, chorôb či plesní

  • Hrozno

  • Uhorky – hovorí sa, že práve pod šupkou sa nachádza najviac vitamínov. Avšak pre uhorky z normálnej výroby to nie je vôbec pravda, keďže sa pod ňou nachádza ozajstný toxínový kokteil

  • Zemiaky – tiež úzko späté s pôdou, absorbujú živiny a dusíkaté hojivá veľmi rýchlo

  • Zelené fazuľky – pri ich pestovaní sa využívajú vo veľkom množstve rôzne postreky proti škodcom, a práve tieto insekticídy sa potom dostávajú aj do plodu – struku, ktorý konzumujeme

Tipy pre skladovanie

Správne skladovanie je ľahké. Príliš dlhé alebo nesprávne skladovanie, môže výrazne znížiť počet živín a vitamínov v ovocí aj zelenine. Pri príliš teplom skladovaní strácajú potraviny po krátkej dobe až 70% vitamínov. Ak chcete zachovať svoje ovocie a zeleninu čerstvé čo najdlhšie, dali sme pre vás dohromady niekoľko tipov.

Skladujte jablká vždy oddelene od iných druhov ovocia, keďže jablká vylučujú etylén, ktorý urýchľuje dozrievanie. Jablká sa dajú dobre uskladniť v uzavretom vrecku. To isté platí aj pre paradajky. Bobule rôzneho druhu sú veľmi citlivé a mali by byť konzumované, ak je to možné, počas 1-2 dní po kúpe. Tlakové body: čo s nimi robiť? Tlakové body sú poškodenia tkaniva, pri ktorých je obsah vitamínu často nižší ako pri „zdravých“ tkanivách. Tieto môžu byť avšak ľahko odrezané a zvyšné ovocie možno spracovať normálne.

Aké dobré je BIO mäso?

V krmivo pre mäso z ekologického chovu je starostlivo sledované. I keď sa stretávame niekedy aj s výnimkami, vzhľadom na to, že sa BIO mäso tiež postupne stalo hromadným produktom: Predtým ste ho kúpili len v obchodoch so zdravou výživou, dnes je tiež dostať aj vo veľkých diskontných reťazcoch. Na stále viac a viac produktoch, je nalepená šesťuholníková BIO pečať Európskej únie alebo jeden z mnohých certifikátov ekologického poľnohospodárskeho združenia. Ale čo znamená „bio“ u mäsa? Je mäso z ekologického chovu len drahšie ako konvenčné mäso alebo aj zdravšie?

Ekologické krmivo bez prísad

Jadrové krmivo, ktoré sa zvyčajne používa v bežnom výkrme, tu nemožno použiť. Nepoužívajú sa žiadne zosilňovače výkonu, teda látky, ktoré podporujú rýchlejší rast zvierat. Krmivo taktiež nie je geneticky modifikované. Tak znie ustanovenie pre produkciu bio mäsa.

Viac priestoru pre zvieratá

Okrem krmiva sa líšia ekologické farmy od tých bežných aj chovaným a vedením zvierat. Na rozdiel od bežnej prevádzky, sa môžu chované zvieratá slobodne rozhodnúť, či chcú radšej zostať vnútri, alebo ísť na čerstvý vzduch. Okrem toho sú všetky zvieratá majú dostatočný priestor na vykonanie ich prirodzených potrieb. Pre ošípané, ktoré rady rýpu do zeme to znamená namiesto roštových podláh slamu.

Nadmerné užívanie liekov a liečiv

Iba vtedy, keď sú naozaj choré, zvieratá na ekologickej farme dostanú antibiotiká. Iba jedna jediná liečba je povolená, inak musí byť mäso predávané ako konvenčne vyprodukované mäso. Preto sa často používajú homeopatické prostriedky. Veľa farmárov si myslí, že tieto podmienky sú pre zvieratá oveľa prijateľnejšie a tieto sú aj oveľa šťastnejšie. Aj samotný produkt – mäso – je tiež výbornej kvality. Niektorí zastávajú názor, že zo zvieraťa, ktoré sa necítilo dobre počas svojho života, nemôže byť predsa ani dobrý rezeň.

Ekologické mäso je preceňované – hovorí veda

V kvalite mäsa je dnes podľa vedcov veľmi malý rozdiel medzi ekologickým a konvenčne vyrobeným bravčovým mäsom.“ V jednej štúdii sa podávalo dvom skupinám ošípaných rovnakého plemena rôzne krmivo – jedno, ktoré spĺňalo bio štandardy a druhé bolo bežné krmivo, ktoré bolo obohatené o syntetické aminokyseliny s množstvom sójovej bielkoviny.

Mäso z týchto dvoch rôznych skupín zvierat bolo potom skúmané na merateľné faktory – ako sú nárez, vzhľad, jemnosť a schopnosť viazať vodu – ale aj na zmyslové vlastnosti, akými sú chuť a vôňa. Porovnanie ukázalo, že neexistujú žiadne veľké rozdiely vo väčšine kritérií kvality. Rozdiel je v obsahu tuku. Rozhodne ošípané z bio chovu majú vyšší obsah tuku, ktoré by však mal mať pozitívny vplyv na chuťové bunky.

Je teda BIO mäso aj zdravšie?

Mäso z ekologického chovu podľa štúdie teda chutí trochu lepšie. Mäso zvierat, ktoré jedia hlavne čerstvé krmivo a veľa sa pohybujú, obsahuje mnoho zdravých omega-3 mastných. Tieto mastné kyseliny môžu byť prevedené na účinné látky, ktoré okrem iného pôsobia protizápalovo a proti bolesti. Takže aktuálne je mäso z ekologického chovu podľa vedcov o trošku lepšie ako mäso z normálneho chovu. Avšak táto malá výhoda určite nie je dôvodom, prečo platiť viac za takéto mäso. Ale ak ide o životné podmienky zvierat, výber by nemal byť ťažký. Podporíme tým nielen zdravie zvierat, ale aj miestnych chovateľov.

Biopotraviny

Odvetvie potravín, ktoré sú vypestované v biologicky nezávadných podmienkach, sa na Slovensku vyvíja dobre. Predajne so zdravými potravinami boli prvé, ktoré v krajine v roku 2002 začali predávať bioprodukty. Od nasledujúceho roka, boli biopotraviny k dispozícii aj vo veľkých obchodných reťazcoch. Medzi najväčšie distribučné centrá patria hlavné mesto Bratislava, západ Slovenska a Košice.

Oblasť, na ktorej sa pestujú biopotraviny predstavuje 7,27% celkovej poľnohospodárskej plochy Slovenskej Republiky. Geografické rozmiestnenie týchto fariem je predovšetkým v horských a podhorských oblastiach, v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Svidník, Bardejov, Stropkov a Humenné.

Najrozšírenejšou poľnohospodárskou plodinou na Slovensku sú obilniny (pšenica, jačmeň, raž), ale taktiež sa tu dobre darí hrášku, slnečnici, zemiakom a rôznym krmivám. Úspešné je taktiež pestovanie liečivých a aromatických rastlín a aj zeleniny – najmä špargle, mrkvy, petržlenu a červenej repy. Čoraz viac sa vyvíja aj pestovanie ekologického hrozna a ovocia. Väčšina biopotravín sa však exportuje do západnej Európy. V živočíšnej výrobe prevažuje chov oviec a kôz, spolu s výrobou tradičných syrových a mliečnych výrobkov.

Neustále rastie aj povedomie slovenského obyvateľstva a jeho nárok na zmenu kvality výrobkov. Slovenskí spotrebitelia čoraz viac žiadajú produkty, ktoré majú prospešný účinok a dopad na životné prostredie. Jedným z aspektov, ktoré ovplyvňujú vzťah spotrebiteľa k biopotravinám, je ich dostupnosť. V minulosti boli dostupné len v špecializovaných predajniach. Bioprodukty sa ale pomaly stávajú neodmysliteľnou súčasťou maloobchodných reťazcov. Hlavnou prekážkou pre spotrebiteľa, ktorá mu bráni v ich kúpe, je vyššia cena. Tá je spôsobená vyššími nákladmi na ich výrobu a pestovanie. Avšak informovanosť o bioproduktoch stále stúpa a dostávajú sa čoraz viac do popredia aj vo veľkých obchodných reťazcoch. Pozornosť spotrebiteľa sa pomaly zameriava aj na zdravý životný štýl a ochranu životného prostredia, keďže výroba bioproduktov je ekologická a chráni našu Zem.

Vďaka analýze správania slovenských spotrebiteľov v roku 2013 sa pri prieskume dali vyčleniť 3 skupiny ľudí. Vo všetkých troch skupinách respondentov prevláda stredoškolské vzdelanie, v druhej a tretej skupine mala až jedna tretina opýtaných vysokoškolské vzdelanie. Všeobecne v skupinách platil názor, že kvalita ekologických potravín je vyššia, ako kvalita bežných potravín. Dostupnosť bioproduktov na slovenskom trhu považovalo 16% respondentov za dostatočnú, 54% si myslí, že je nedostatok ekologických potravín v obchodoch. Prieskum ukazuje, že všetci spotrebitelia síce poznajú slovo „ekologický“, ale len 65% z respondentov aj naozaj tieto produkty pravidelne kupuje. Najčastejšie sa kupujú cereálne výrobky (26%), čerstvá alebo spracovaná zelenina (24%), čerstvé alebo spracované ovocie (15%). Nasledovali sušené strukoviny a vajcia. 7% z respondentov kupuje BIO mlieko a mliečne výrobky, 5% zemiaky a ekologické mäso a mäsové výrobky len 3%. Najčastejšie respondenti (42%) kupujú ekologické potraviny z dôvodu ochrany životného prostredia, zatiaľ čo 33% udáva, že ich kupuje lebo chce vyskúšať niečo nové, chutné.

Pre ďalší rozvoj ekologického poľnohospodárstva na Slovensku sú dôležité nasledujúce body:

  • Zabezpečenie flexibility pri implementácií európskych predpisov
  • Využitie špecifických miestnych klimatických alebo geografických podmienok
  • Informovanosť o zákonoch a normách
  • Vývoj domáceho trhu
  • Vývoj spracovania a vytváranie marketingových stratégií
  • Vybudovanie spotrebiteľskej dôvery (certifikácia a označenie biopotravín)
  • Podpora aplikovaného výskumu v ekologickom poľnohospodárstve
  • Výmena informácií a vedomostí medzi farmármi
  • Školenia a kurzy pre poľnohospodárov