Aké dobré je BIO mäso?

V krmivo pre mäso z ekologického chovu je starostlivo sledované. I keď sa stretávame niekedy aj s výnimkami, vzhľadom na to, že sa BIO mäso tiež postupne stalo hromadným produktom: Predtým ste ho kúpili len v obchodoch so zdravou výživou, dnes je tiež dostať aj vo veľkých diskontných reťazcoch. Na stále viac a viac produktoch, je nalepená šesťuholníková BIO pečať Európskej únie alebo jeden z mnohých certifikátov ekologického poľnohospodárskeho združenia. Ale čo znamená „bio“ u mäsa? Je mäso z ekologického chovu len drahšie ako konvenčné mäso alebo aj zdravšie?

Ekologické krmivo bez prísad

Jadrové krmivo, ktoré sa zvyčajne používa v bežnom výkrme, tu nemožno použiť. Nepoužívajú sa žiadne zosilňovače výkonu, teda látky, ktoré podporujú rýchlejší rast zvierat. Krmivo taktiež nie je geneticky modifikované. Tak znie ustanovenie pre produkciu bio mäsa.

Viac priestoru pre zvieratá

Okrem krmiva sa líšia ekologické farmy od tých bežných aj chovaným a vedením zvierat. Na rozdiel od bežnej prevádzky, sa môžu chované zvieratá slobodne rozhodnúť, či chcú radšej zostať vnútri, alebo ísť na čerstvý vzduch. Okrem toho sú všetky zvieratá majú dostatočný priestor na vykonanie ich prirodzených potrieb. Pre ošípané, ktoré rady rýpu do zeme to znamená namiesto roštových podláh slamu.

Nadmerné užívanie liekov a liečiv

Iba vtedy, keď sú naozaj choré, zvieratá na ekologickej farme dostanú antibiotiká. Iba jedna jediná liečba je povolená, inak musí byť mäso predávané ako konvenčne vyprodukované mäso. Preto sa často používajú homeopatické prostriedky. Veľa farmárov si myslí, že tieto podmienky sú pre zvieratá oveľa prijateľnejšie a tieto sú aj oveľa šťastnejšie. Aj samotný produkt – mäso – je tiež výbornej kvality. Niektorí zastávajú názor, že zo zvieraťa, ktoré sa necítilo dobre počas svojho života, nemôže byť predsa ani dobrý rezeň.

Ekologické mäso je preceňované – hovorí veda

V kvalite mäsa je dnes podľa vedcov veľmi malý rozdiel medzi ekologickým a konvenčne vyrobeným bravčovým mäsom.“ V jednej štúdii sa podávalo dvom skupinám ošípaných rovnakého plemena rôzne krmivo – jedno, ktoré spĺňalo bio štandardy a druhé bolo bežné krmivo, ktoré bolo obohatené o syntetické aminokyseliny s množstvom sójovej bielkoviny.

Mäso z týchto dvoch rôznych skupín zvierat bolo potom skúmané na merateľné faktory – ako sú nárez, vzhľad, jemnosť a schopnosť viazať vodu – ale aj na zmyslové vlastnosti, akými sú chuť a vôňa. Porovnanie ukázalo, že neexistujú žiadne veľké rozdiely vo väčšine kritérií kvality. Rozdiel je v obsahu tuku. Rozhodne ošípané z bio chovu majú vyšší obsah tuku, ktoré by však mal mať pozitívny vplyv na chuťové bunky.

Je teda BIO mäso aj zdravšie?

Mäso z ekologického chovu podľa štúdie teda chutí trochu lepšie. Mäso zvierat, ktoré jedia hlavne čerstvé krmivo a veľa sa pohybujú, obsahuje mnoho zdravých omega-3 mastných. Tieto mastné kyseliny môžu byť prevedené na účinné látky, ktoré okrem iného pôsobia protizápalovo a proti bolesti. Takže aktuálne je mäso z ekologického chovu podľa vedcov o trošku lepšie ako mäso z normálneho chovu. Avšak táto malá výhoda určite nie je dôvodom, prečo platiť viac za takéto mäso. Ale ak ide o životné podmienky zvierat, výber by nemal byť ťažký. Podporíme tým nielen zdravie zvierat, ale aj miestnych chovateľov.

Biopotraviny

Odvetvie potravín, ktoré sú vypestované v biologicky nezávadných podmienkach, sa na Slovensku vyvíja dobre. Predajne so zdravými potravinami boli prvé, ktoré v krajine v roku 2002 začali predávať bioprodukty. Od nasledujúceho roka, boli biopotraviny k dispozícii aj vo veľkých obchodných reťazcoch. Medzi najväčšie distribučné centrá patria hlavné mesto Bratislava, západ Slovenska a Košice.

Oblasť, na ktorej sa pestujú biopotraviny predstavuje 7,27% celkovej poľnohospodárskej plochy Slovenskej Republiky. Geografické rozmiestnenie týchto fariem je predovšetkým v horských a podhorských oblastiach, v okresoch Čadca, Kysucké Nové Mesto, Svidník, Bardejov, Stropkov a Humenné.

Najrozšírenejšou poľnohospodárskou plodinou na Slovensku sú obilniny (pšenica, jačmeň, raž), ale taktiež sa tu dobre darí hrášku, slnečnici, zemiakom a rôznym krmivám. Úspešné je taktiež pestovanie liečivých a aromatických rastlín a aj zeleniny – najmä špargle, mrkvy, petržlenu a červenej repy. Čoraz viac sa vyvíja aj pestovanie ekologického hrozna a ovocia. Väčšina biopotravín sa však exportuje do západnej Európy. V živočíšnej výrobe prevažuje chov oviec a kôz, spolu s výrobou tradičných syrových a mliečnych výrobkov.

Neustále rastie aj povedomie slovenského obyvateľstva a jeho nárok na zmenu kvality výrobkov. Slovenskí spotrebitelia čoraz viac žiadajú produkty, ktoré majú prospešný účinok a dopad na životné prostredie. Jedným z aspektov, ktoré ovplyvňujú vzťah spotrebiteľa k biopotravinám, je ich dostupnosť. V minulosti boli dostupné len v špecializovaných predajniach. Bioprodukty sa ale pomaly stávajú neodmysliteľnou súčasťou maloobchodných reťazcov. Hlavnou prekážkou pre spotrebiteľa, ktorá mu bráni v ich kúpe, je vyššia cena. Tá je spôsobená vyššími nákladmi na ich výrobu a pestovanie. Avšak informovanosť o bioproduktoch stále stúpa a dostávajú sa čoraz viac do popredia aj vo veľkých obchodných reťazcoch. Pozornosť spotrebiteľa sa pomaly zameriava aj na zdravý životný štýl a ochranu životného prostredia, keďže výroba bioproduktov je ekologická a chráni našu Zem.

Vďaka analýze správania slovenských spotrebiteľov v roku 2013 sa pri prieskume dali vyčleniť 3 skupiny ľudí. Vo všetkých troch skupinách respondentov prevláda stredoškolské vzdelanie, v druhej a tretej skupine mala až jedna tretina opýtaných vysokoškolské vzdelanie. Všeobecne v skupinách platil názor, že kvalita ekologických potravín je vyššia, ako kvalita bežných potravín. Dostupnosť bioproduktov na slovenskom trhu považovalo 16% respondentov za dostatočnú, 54% si myslí, že je nedostatok ekologických potravín v obchodoch. Prieskum ukazuje, že všetci spotrebitelia síce poznajú slovo „ekologický“, ale len 65% z respondentov aj naozaj tieto produkty pravidelne kupuje. Najčastejšie sa kupujú cereálne výrobky (26%), čerstvá alebo spracovaná zelenina (24%), čerstvé alebo spracované ovocie (15%). Nasledovali sušené strukoviny a vajcia. 7% z respondentov kupuje BIO mlieko a mliečne výrobky, 5% zemiaky a ekologické mäso a mäsové výrobky len 3%. Najčastejšie respondenti (42%) kupujú ekologické potraviny z dôvodu ochrany životného prostredia, zatiaľ čo 33% udáva, že ich kupuje lebo chce vyskúšať niečo nové, chutné.

Pre ďalší rozvoj ekologického poľnohospodárstva na Slovensku sú dôležité nasledujúce body:

  • Zabezpečenie flexibility pri implementácií európskych predpisov
  • Využitie špecifických miestnych klimatických alebo geografických podmienok
  • Informovanosť o zákonoch a normách
  • Vývoj domáceho trhu
  • Vývoj spracovania a vytváranie marketingových stratégií
  • Vybudovanie spotrebiteľskej dôvery (certifikácia a označenie biopotravín)
  • Podpora aplikovaného výskumu v ekologickom poľnohospodárstve
  • Výmena informácií a vedomostí medzi farmármi
  • Školenia a kurzy pre poľnohospodárov